Nied na to ked sa stretnete s priatelmi,porozpravate sa,popijete,rozlucite sa a na dusi ostane taky prijemny pocit ze niekto vas ma rad,ze niekomu na vas zalezi.Ani dnes to nebolo inak a stretlo sa nas akurat tak na pokec a salku vinka...Ano salku-(ved sme studenti...)
Ale o inom som chcela.Chcela som o tych dvoch podmienkach..Vinka bolo dost.Optimizmu pomenej.23:30 ,filmik sa skoncil a kamarati odisli. 3 salky prazdne,jeden poloprazdny (alebo poloplny?) ktory mam stale v ruke,na playliste Manu Chao a na dusi neroztopitelna nostalgia.ani sama neviem preco sa na mna stale lepi.
"Vsetko je to tak ako to ma byt ;) ... Pocuj musim koncit. Ideme pozriet nejaky filmik :) Maj sa pekne a snad niekedy uvidim ten plagat.Paa"
To som mu odpisala po jeho dlhom sebaistom mohologu na icq... Nemam rada ked sa hra na doleziteho...Nemam rada ked mi dava pocitit ze mam prenho slabost,ze ma boli len to samotne ze sa mi ozve...Radsej som rozhovor skoncila v nadeji ,ze mozno mu pride ,ze by si ma mal vazit,v nadeji ,ze si uvedomi ,ze ho nechcem...Ze ho uz nechcem.Ze ho chcem ako predtym...Ako dredateho kamarata z Mesta,spoluziaka s ktorym pijem vino pred prednaskami,nocujem v skole lebo nestihame na termin a chodime na Cambden townu na vylety...
Prosim vrat sa Tomas...ale taky ako predtym... :(
Komentáre