14. februara som mala v umysle napisat tento clanok...ale asi som nemala dost sil ,stacila som cerveny krizik v pravom rohu monitoru a vhupla pod paplon mojej internatovej poslete so slzami na cervenych licach k sedivemu krtkovi.
pamatam si ten den. v meste bolo vsetko doruzova a kazdy vravel o tom ze valentina neoslavuje. ale zrazu mali plany na vecer a tak som ostala doma ,tukala som do helenky pismenka ...
ked sme mali 14 chodievali sme do archy. taky studentky klub/cajovna u nas v meste...studenti tam ale nechodievali..skor zaciatocnicky pubertiaci co sa hrali nato ze chodia von do mesta ako dospeli- to akoze my. To boli casy! Kofola na stole, v ustach horalka a z reprakov sa ozyvalo HT a ked sa postastilo tak nam zahrali aj Horkyze...ano,na tom sme vtedy ficali. Cely rok som nenosila nic ine ako cinanky (pozor! nie "konverzy" ale prave cinanky od cinanov) a bola som si sama sebou tak ista a myslela som si ze som zhltla mudrost sveta. Dnes mam o 6 rokov viac a neviem kde je sever. Chodim po tomto svete nejaky ten piatok a stale neviem co mam o nom povedat.
Ako som toho 14. februara pozerala portfolio mojej spoluciacky Dovili tak som si uvedomila ze neviem co chcem.ze stale len plavam a neviem sa rozhodnut. dokonca ani neplavam.ja sa nechavam unasat prudom a som maximalne pasivna voci vsetkemu. A hovorte si co chcete ale som si takmer ista ze tento moj postoj ma na svedomi Jozef Mak...po precitani tej knihy som akosi uverila ze "Vsetko je to tak ako to ma byt" a vsetko co ma v zivote stretne jednoducho ma stretnut malo a tak nedava zmysel preco by som veci menila.proste ich prijimam tak ake su a ako pridu. Takymto istym pristupom som sa ocitla aj tu v Anglicku.Proste ma sem zazrakom prijali na skolu a ja som oputila vsetko co som si dovtedy na Slovenku budovala.Ani som sa len nezamyslala ze preco by som sem mala ist. vobec to nebol moj sen. ale v den ked mi prislo potvrdenie ze ma beru som to brala ako znamenie ..alebo osud.... Marketingova komunikacia a reklama. to som mala studovat. a aj som...nejake 2 tyzdne.. ale nepacilo sa mi a tak zo dna na den som mala dost tej svojej pasivity a zobrala som osud do vlastnych ruk- zmenila som odbor. a odvtedy sa mi zivot komplikuje. odbor je dobry,profesor ani nevravim...problemom su ludia ktorych tam stretavam. Hlboko ma ovplyvnuju. a ja zatial vidim len zlu stranku tohto vsetkeho .tak som si neni ista ci som v oktobri spravila dobre ked som sa dala preradit na druhy odbor...
podla vsetkeho by som sa mala nadalej nechat unasat tym prudom nech si zbytocne ten zivot nekomplikujem
Komentáre